Ako hovoriť  s deťmi o koronavíruse

V tomto období, keď sú v dôsledku pandémie koronavírusu všetky školy zavreté a deti sú doma, mnoho rodičov si kladie otázku, akým spôsobom má s dieťaťom o víruse diskutovať. Rodičia sa obávajú, aby u dieťaťa diskusiou o tejto téme zbytočne nevyvolávali zvýšenú úzkosť a obavy. Opak je však pravdou. Je vhodné s deťmi hovoriť, dozvedieť sa, čo deti o nákaze vedia, čo pritom cítia, či sú vydesené, či majú strach a obavy. Je dôležité, aby rodičia nechali dieťa hovoriť o svojich pocitoch. Niektoré deti sú vydesené, iné nie. Každé dieťa môže reagovať inak. Ale ak sa s deťmi porozprávame o tom, čo obaja (rodič i dieťa) prežívame, aj to pomenujeme, tak i obavy, úzkosti a strachy majú tendenciu oslabiť svoj silný emočný náboj.

Čo teda poradiť rodičom? Ako môžeme svojim deťom pomôcť znížiť strach, obavy a úzkosť pred koronavírusom?

Je samozrejmé, že deti reagujú na to, čo okolo seba vidia a počujú. Úlohou rodičov je pomôcť svojim deťom získať také informácie, ktoré sú pre dieťa upokojujúce a ktoré by mali zodpovedať jeho vekovej kategórii. Diskutovať treba pokojným a kľudným spôsobom. Informácie by mali byť vecné, stručné a jasné. S vekom detí budú aj informácie sofistikovanejšie, mnoho starších detí si ich vyhľadá na sociálnych sieťach. Dôležité je s deťmi diskutovať a skorigovať všetky dezinformácie, ktoré nie sú pravdivé a ktoré dieťa výrazne zneisťujú. Dieťa si totižto vo svojej fantázii môže predstaviť oveľa horší až katastrofický scenár, ktorý nezodpovedá realite a ktorý mu môže spôsobovať neprimeraný stres a veľkú psychickú záťaž. Cieľom je, aby rodičia zabránili podpore hrozivej fantázie.

Upokojiť dieťa môžeme napríklad aj tým, keď mu povieme, že o víruse a jeho šírení už vieme pomerne dosť na to, aby sme sa vedeli pred ním brániť a nezvyšovali riziko jeho šírenia. Vysvetliť dieťaťu, že aj ono samé môže prispieť a správať sa zodpovedne. Oboznamovať ho ako sa má správať, aby chránilo samé seba, ale aj druhých. Poznanie je silný nástroj a to dodáva pocit väčšej istoty kontroly nad situáciou. Takéto informácie môžu deťom pomôcť pochopiť význam jednotlivých preventívnych opatrení (ako je správne umývanie rúk pod tečúcou vodou, nosenie rúška, vyhnutie sa dotyku tváre, očí, úst a veľa ďalších odporúčaní, ktoré sú médiami neustále zdôrazňované). Že zdržiavať sa väčšinou času doma a vyhýbať sa miestam s väčším počtom ľudí taktiež pomôže spomaliť šíreniu nákazy, a preto deti v tomto období nemôžu navštevovať ani svoje obľúbené krúžky, nemôžu byť spolu s kamarátmi na ihriskách, navštevovať známych. Ak je to však bezpečné a možné, pohybové aktivity von sú uvoľňujúce a treba ich využiť. A tiež, že podľa dostupných informácií sa ukazuje, že deti sú voči koronavírusu imúnnejšie, odolnejšie a aj priebeh choroby znášajú lepšie.

Dôležité je i to, aby sme sa neizolovali a so svojimi blízkymi a priateľmi ostali v kontakte telefonicky alebo cez sociálne siete.

Ďalším opatrením na odbúranie strachu a neistoty u dieťaťa je aj to, aby sme deti nevystavovali nadmernému mediálnemu tlaku, úzkostnému sledovaniu a detailnému monitorovaniu pribúdajúcich negatívnych správ o koronavíruse.

Skúsme tento čas využiť zmysluplne spolu so svojimi deťmi. Veď tento čas môžeme so svojou rodinou využiť spoločne a príjemne. Odporúčame sa venovať bežným aktivitám, stereotypom, na ktoré sú deti z rodinného prostredia zvyknuté a ktoré zvyšujú pocit bezpečia. Často u nás v centre poradenstva počúvame od rodičov, akí sú časovo vyťažení a značne frustrovaní z toho, že sa im nedarí v náročnom tlaku bežných povinností poskytnúť svojim deťom i partnerovi takú pozornosť, akú by si zaslúžili a akú by im chceli venovať. Môžeme to skúsiť teraz. Využime čas na príjemné aktivity s deťmi (spoločenské hry, čítanie kníh, rozhovory, nepreberné množstvo rôznych kreatívnych činnosti, spoločné sledovanie zaujímavých dokumentov, filmov...). Nezabúdajme ani na humor a určité odľahčenie situácie. Osvedčuje sa zariadiť bežný rodinný život podľa určitej pravidelnej schémy (rozvrhu), napr. že v doobedňajších hodinách sa budú deti venovať školským povinnostiam a poobede bude čas venovaný spoločným aktivitám. Je fajn, ak si každý člen domácnosti vyhradí určitý čas len pre svoje obľúbené aktivity a povinnosti.

Na záver chceme dodať, že ak deti majú rodičov, ktorí samotní sú vystrašení a úzkostní, prežívanie dieťaťa bude ešte intenzívnejšie a dieťa bude o to viac úzkostné, zneistené a plné obáv. Ak rodič situáciu nezvláda, je vhodné požiadať o odbornú pomoc.

Je výborné, ak deti majú pri sebe rodiča, ktorý v dieťati vyvoláva pocit bezpečia a istoty. Skúsme byť dobrým a spoľahlivým vzorom a svojim deťom ukázať ako situácie, ktoré síce sú frustrujúce, vyvolávajú stres a sú emočne náročné, vieme a dokážeme zvládať. Deťom sa to v budúcnosti určite zíde.

A nezabúdajme, že budovať u detí empatické cítenie, pocit zodpovednosti za seba i druhých, môžeme práve v týchto zaťažujúcich situáciách.