Čaká vás zápis dieťaťa do 1. ročníka?

Každoročne sa množstvo rodičov rozhoduje, kde zapíšu svoje dieťa do základnej školy a podľa čoho vyberú tú správnu školu pre svoje dieťa. Niektorí z nich sa však rozhodujú i o tom, či majú u svojho dieťaťa využiť možnosť odkladu povinnej školskej dochádzky.

Kedy je rodič povinný podľa zákona zapísať dieťa do školy?

Zákon č. 245/2008 Z. z. vymedzuje začiatok povinnej školskej dochádzky "začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť". Ak teda dieťa dovŕši do 31. augusta 6 rokov, rodič je vždy povinný dieťa zapísať do školy.

Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, riaditeľ školy rozhodne o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa o jeden školský rok alebo o zaradení dieťaťa do nultého ročníka základnej školy, a to vždy na žiadosť zákonného zástupcu. Súčasťou žiadosti zákonného zástupcu je odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast a odporučenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

Školská zrelosť, školská pripravenosť a školská spôsobilosť

V odbornej literatúre je možné sa stretnúť s viacerými príbuznými pojmami ako je školská zrelosť, školská pripravenosť, prípadne školská spôsobilosť dieťaťa. Školská zrelosť je definovaná ako "dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu s úspechom si osvojovať školské znalosti a zručnosti".

V oblasti pedagogiky je častejšie využívaný termín školská pripravenosť. Tento termín zahŕňa i kompetenciu dieťaťa preukázať isté vedomosti a zručnosti v praktických činnostiach. Pojmy školská pripravenosť a spôsobilosť sa často chápu ako synonymá.

Posudzovanie školskej pripravenosti detí

Pri posudzovaní školskej pripravenosti detí je potrebné zohľadňovať viaceré faktory a posudzovať pripravenosť dieťaťa na školu z viacerých hľadísk.

• Telesný vývin v súvislosti so školskou pripravenosťou súvisí s posudzovaním telesnej výšky a hmotnosti dieťaťa, toto kritérium je však menej významné, dôležitou súčasťou posudzovania školskej zrelosti je zdravotný stav dieťaťa. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sa k posúdeniu úrovne telesného vývoja dieťaťa vyjadroval i detský lekár. V súvislosti s dozrievaním centrálnej nervovej sústavy sa rozvíja i hrubá a jemná motorika dieťaťa, ktorá vytvára predpoklady pre správne držanie písacej potreby a rozvíjanie vizuomotorickej koordinácie.

• V oblasti kognitívneho vývinu sa posudzuje školská pripravenosť detí najmä v oblasti zrakového a sluchového vnímania, ale i vnímania priestoru a času. Dôležitou súčasťou kognitívneho vývoja je oblasť rozumového poznávania, v zmysle chápania vzťahov a súvislostí, v kategóriách množstva, poradia a následnosti. Dieťa v predškolskom období dokáže vytvárať isté zovšeobecnenia a kategorizácie. Vývoj reči. Reč dieťaťa je posudzovaná z hľadiska výslovnosti i slovnej zásoby. Nezanedbateľný význam pri posudzovaní školskej pripravenosti má i zisťovanie úrovne pamäťových schopností dieťaťa.Veľmi dôležitou súčasťou školskej pripravenosti detí je i schopnosť zameriavať pozornosť na činnosť, vedieť kontrolovať okamžité nápady a impulzy a dlhšiu dobu vedome zameriavať pozornosť žiaducim smerom.
• Emocionálna, sociálna a pracovná vyspelosť dieťaťa sú dôležitou súčasťou posudzovania školskej pripravenosti dieťaťa. Dieťa, ktoré nastupuje do 1. ročníka, by malo byť dostatočne samostatné, schopné odlúčenia od rodičov na viac hodín bez výrazných emocionálnych prejavov. Dieťa by malo mať záujem o kontakt s deťmi, aby sa dokázalo primerane začleniť do kolektívu. Nestačí však iba záujem dieťaťa o kontakt s inými deťmi, dôležité je, aby sa dokázalo prispôsobiť kolektívu a brať ohľad na ostatné deti. Dieťa by malo taktiež byť schopné nadviazať kontakt s dospelou osobou. Dieťa v škole sa musí počas vyučovania pracovať podľa pokynov pani učiteľky a podriadiť sa jej autorite. S tým súvisí i pracovná vyspelosť dieťaťa.

Čo by mal teda vedieť budúci prvák?

• mal by sa vedieť predstaviť, poznať svoju adresu a mená rodičov,
• mal by sa vedieť pozdraviť, poďakovať a o niečo poprosiť,
• samostatne sa najesť a obslúžiť na WC,
• sa obliecť sa, obuť sa, zaviazať si šnúrky, zapnúť gombíky,
• správne vyslovovať všetky hlásky,
• vyjadrovať sa plynulo aj v zložitejších vetách, rozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť jej obsahu,
• správne držať ceruzku, pastelku a pero,
• kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené,
• obkresliť podľa predlohy rôzne jednoduché útvary a znaky (štvorec, kruh, body na hracích kockách a pod.),
• vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary,
• naučiť sa naspamäť detskú pesničku alebo básničku,
• poznať a rozlíšiť základné farby,
• vedieť narátať minimálne do 5 a spočítať predmety do 5,
• orientovať sa v priestore (rozumieť pojmom vpredu, vzadu, hore, dole, vpravo, vľavo, prvý - posledný atď.),
• vydržať pri hre alebo inej činnosti 15-20 minút,
• začatú prácu alebo hru dokončiť (neodbiehať, nemeniť neustále činnosti),
• na nové prostredie a osoby si zvyknúť bez väčších problémov,
• dokázať nadväzovať vzťahy s deťmi, nestrániť sa ich spoločnosti, 
• dokázať spory s rovesníkmi riešiť prevažne bez bitky, hádky, vzdorovitosti,
• malo by byť schopné akceptovať autoritu dospelého,
• v správaní dieťaťa by nemalo byť pozorovateľné cmúľanie prstov, ohrýzanie nechtov, časté pokašliavanie, žmurkanie, prípadne zajakanie sa pri reči.

Vstup dieťaťa do školy je pre dieťa mimoriadnou udalosťou. Končí sa bezstarostné obdobie hier a začína sa etapa prvých povinností. Do popredia sa dostáva učenie. Na to, aby školu bez ťažkostí zvládlo, musí byť zrelé a na školu pripravené.

S použitím odbornej literatúry a legislatívy spracovala:

Mgr. Andrea Heljenková, špeciálny pedagóg CPPPaP Považská Bystrica