Moje dieťa je hyperaktívne! Určite má ADHD!
ADHD je v posledných rokoch často spomínaná detská diagnóza, počujeme o nej v školách, v škôlkach, v televízii, na pieskovisku či v supermarkete. Hyperaktivita sa stala nálepkou pre každé neposedné, temperamentné, zvedavé či neposlušné dieťa. Čo však v sebe tento názov skutočne skrýva, prečo je strašiakom rodičov a ako to, že sa takto spopularizoval?
V praxi rozlišujeme dva základné spolu súvisiace pojmy a to je porucha pozornosti (ADD - attention deficit disorder) a porucha pozornosti a hyperaktivity (ADHD - attention deficit hyperactivity disorder). Zatiaľ čo porucha pozornosti je spojená s deficitom pozornosti, jej kolísaním a oslabením, porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou v sebe zahŕňa okrem poruchy pozornosti naviac aj impulzívne, neposedné správanie spojené s večným pohybom dieťaťa. Preto deti s ADHD pôsobia, že majú o jeden energetický motor naviac.
Treba si uvedomiť, že ADHD je diagnóza, odchýlka od bežného detského správania. Nie každé dieťa, ktoré je neposedné, má automaticky poruchu pozornosti a hyperaktivity. Aj bežné dieťa môže prejavovať určité príznaky v správaní, tie však môžu byť sýtené iným podkladom. Napr. temperamentné a pohybovo orientované dieťa môže mať tendenciu stále pobehovať po dome, skákať po gauči, liezť po stromoch a pohybovo sa realizovať. Žiak vyrušujúci a nedisciplinovaný v škole môže testovať učiteľove hranice, keď ich nemá pevne stanovené doma. Dieťa zasnené na vyučovaní, hľadiace celé dni z okna, si môže vnútorne spracovávať prebiehajúci rozvod rodičov, nemusí ísť o poruchu pozornosti. Pri každom dieťati treba postupovať individuálne a brať do úvahy celý jeho životný kontext - priebeh tehotenstva, pôrod, raný vývin, detstvo, rodinnú situáciu, školské prostredie, jeho záujem o učenie aj motiváciu podávať výkon.
Čo robiť, keď máte podozrenie, že máte doma hyperaktívne dieťa?
Komunikujte s okolím, s učiteľmi v škole či škôlke. Ak dostávate podnety z viacerých strán, vyhľadajte odbornú pomoc - psychológa, neurológa či detského psychiatra. Medzi základné symptómy pri ktorých treba zbystriť patria nasledovné:
- Dieťa nevenuje pozornosť detailom, robí chyby z nepozornosti, nechá sa rýchlo rozptýliť. Pôsobí zasnívane, nevie, čo sa okolo neho deje, utekajú mu súvislosti.
- Má problém vydržať dlhšiu dobu pri jednej činnosti, po začatí odbieha, rýchlo o činnosť stráca záujem. Nedokáže sa cielene venovať ani obľúbenej aktivite ako je stavanie lega, skladanie puzzle, kreslenie či spoločenská hra. Tablety a mobilné telefóny neberieme do úvahy! Ponúkajú dieťaťu svietiace a zvukové efekty, súbor rýchlo sa striedajúcich atraktívnych podnetov a aj deti s ADHD dokážu na tablete stráviť hodiny.
- Dieťa v rozhovore pôsobí, že nepočúva, odbieha od témy.
- Zabúda na svoje povinnosti, je nedôsledné.
- Má problém samostatne si zorganizovať prácu, naplánovať činnosť, urobiť školský projekt.
- Neustále stráca veci, je nemotorné.
- Správa sa impulzívne - skáče do reči, nevydrží čakať, kým príde na rad, vrtí sa, neustále má ruky v pohybe.
- Nie je schopné hrať sa v pokoji, odbieha aj od obľúbenej činnosti.
Potrebujú deti s ADHD špeciálny prístup?
Ak ste podobné príznaky zaznamenali u svojho dieťaťa, určite ste už dávno zistili, že bežné výchovné postupy často neplatia, prípadne ich treba vhodne modifikovať. V tomto vám môže pomôcť práve odborník, ktorý dieťa najskôr diagnostikuje = potvrdí/nepotvrdí prítomnosť diagnózy a následne vám odporučí vhodný výchovný a vzdelávací postup. Dôležité je upravenie prístupu k dieťaťu a vytvorenie stabilného denného režimu. Vypracujte si pravidlá rodinného fungovania, zadajte dieťaťu jeho úlohy a vyžadujte ich splnenie. Stanovte presné hranice, aby dieťa vedelo, v akom priestore sa môže pohybovať. Vyhnete sa tým manipulácii z jeho strany. Príkazy mu vždy zadávajte jasne a stručne, vyžadujte od dieťaťa ich splnenie, ale nebojujte s ním o moc. Unavíte sa vy, nie dieťa a výsledok nebude taký, aký ste očakávali. Vy ste v tejto situácii rodič, viete, čo od dieťaťa potrebujete a aký cieľ svojou požiadavkou sledujete. Ak je to možné, dajte dieťaťu na výber, podporíte tým jeho zmysel pre rozhodovanie a zodpovednosť za svoje voľby. Ak dieťa prekročí hranice, nesplní úlohu (nevynesie smeti, nevyvenčí psa, zabudne domáce úlohy), je potrebné, aby nasledovali okamžité logické dôsledky jeho konania, ktoré sú mu dopredu dobre známe a dohodnuté. Za jeho správanie ho nekritizujte ani netrestajte. Dôležité je, aby ste nevenovali zbytočnú pozornosť jeho nevhodnému správaniu. Všímajte si a pozitívne oceňujte správanie, ktoré chcete posilňovať.
Často budete konfrontovaný ako rodič so situáciami, ktoré vám budú nepríjemné, budú náročné, otestujú vašu trpezlivosť, rodičovské zručnosti aj samotný vzťah k dieťaťu. Snažte sa vytrvať, robte to najlepšie, čo môžete a nezabudnite v celom tom kolotoči aj na seba. Nájdite si čas na seba, oddych, rozhovor s priateľom. Lebo vaše dieťa bude vtedy v pohode, keď bude mať vedľa seba vyrovnaného rodiča, o ktorého sa môže oprieť.
Autor: Mgr. Ivana Plšeková, detská psychologička