Reč z hľadiska školskej zrelosti dieťaťa

Nástup do školy je pre každé dieťa veľkou udalosťou. Tento deň znamená začiatok niečoho nového a nepoznaného. Nevyhnutné je v tomto období posúdiť školskú zrelosť dieťaťa, čiže jeho pripravenosť na vstup do školy. Dosiahnutie školskej zrelosti znamená, že dieťa dosiahlo taký stupeň vývinu, ktorý mu umožňuje zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších komplikácií a s radosťou.

Školskú zrelosť nechápeme teda iba ako fyzickú zrelosť organizmu, ale tiež ako istú úroveň psychického, sociálneho a emocionálneho vývinu dieťaťa. Dieťa je teda dostatočne zrelé a pripravené zvládať požiadavky školy. Vysoké požiadavky školy sú kladené aj z hľadiska reči, preto sa v rámci školskej zrelosti zisťuje dosiahnutá úroveň rečového vývinu dieťaťa. Samotný vývin reči začína už v prenatálnom období a pokračuje po celý život. Najprudší rozvoj reči sa deje v prvých troch rokoch života. U každého dieťaťa sa komunikačné schopnosti vyvíjajú postupne a rečový vývin je u každého z nich individuálny.

Úroveň reči ako aj komunikačných schopností, ktoré dieťa dosiahne pri nástupe do školy je výsledkom dlhodobého procesu, na ktorý vplýva viacero faktorov, a to:

• motorika

Motorika hovoridiel, ktorá určuje ako a čo dieťa rozpráva. V rannom detstve vplýva rozvoj hrubej motoriky a jemnej motoriky na rozvoj poznatkov a rozširovanie slovnej zásoby dieťaťa. Pohyb dieťaťa v priestore, vnímanie svojho okolia, manipulácia s predmetmi okolo neho, vplývajú na získavanie nových poznatkov a obohacovanie slovnej zásoby.

• sluchové a zrakové vnímanie

Vnímanie má veľký vplyv na vývin reči. Už od narodenia dieťa vníma zrakové podnety a tie ho motivujú k vokalizácii. Dieťa využíva zrak na odzeranie pohybov úst a neverbálnej komunikácie okolia.Najprv začína zo zvukov prostredia okolo neho vyčleňovať materinskú reč, neskôr začína zámerne počúvať a napodobňovať prvé hlásky, ktoré počuje. Prvé slová sú väčšinou pomenovania predmetov alebo osôb v jeho blízkom okolí.

• sociálne prostredie

Dôležitú úlohu tu zohráva rodinné zázemie a výchovný štýl. Rodičia sú pre deti komunikačným vzorom. Ak dieťa nedostáva zo strany okolia dostatok podnetov, môže to viesť k oneskoreniu reči alebo k pomalšiemu dozrievaniu. Nevhodný je aj nadbytok stimulácie alebo neustále opravovanie reči dieťaťa, či maznavá komunikácia.

Ako by mala vyzerať reč budúceho prváka?

Reč má zásadný význam pre sociálne fungovanie dieťaťa v škole a v kolektíve, pretože je nástrojom myslenia, poznávania, učenia a jednou zo základných foriem dorozumievania sa. Nevyhnutné je, aby dieťa v predškolskom veku rozumelo reči okolia a vedelo sa správne vyjadrovať. V prípade, že dieťa nevie rozprávať alebo je jeho reč pre okolie nezrozumiteľná, dostáva sa do veľkého znevýhodnenia. Hoci vynaloží veľké úsilie pri zdieľaní informácii, jeho okolie mu nerozumie a chýba následná odozva. Tento stav vedie dieťa k frustrácii, negativizmu, k uzavretiu sa do seba, izolácii alebo až k pocitom menejcennosti. Preto je bežné, že dieťa pri neúspešnej hovorenej komunikácii začne využívať reč tela - buchne po stole, strčí do iného dieťaťa, nahnevá sa a iné..

Reč dieťaťa od 3-6 rokov, v predškolskom veku prechádza najprudším obdobím, formuje sa.

3-4 ročné dieťa by malo hovoriť plynule a jeho slovná zásoba by mala obsahovať okolo 800 až 1 000 slov. Používa množné číslo podstatných mien, slovesá a osobné zámená, ale gramatika ešte nie je správna. Dokáže plniť pokyny dospelých a popísať jednoduché obrázky, čo na nich vidí a ich dejovosť. V tomto veku môžeme u niektorých detí pozorovať miernu zajakavosť, pretože ich myšlienky sú rýchlejšie ako slová, ktoré vyslovujú. Dieťa kladie veľa otázok- Prečo? Kedy? Kto? a pretrváva chybná výslovnosť hlások r, l a sykaviek s - c - z, š - č - ž. Okolo 3. roku dieťa dosahuje tzv. ,,hranicu fyziologickej bezrečnosti". Ak v tomto období ešte vôbec nerozpráva alebo rozpráva len veľmi málo, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc .

4 až 5-ročné dieťa má oveľa lepšie vyjadrovanie a začína chápať čas. Používa minulý, prítomný a budúci čas. Vie ročné obdobia, mesiace, dni v týždni a zlepšuje sa jeho orientácia v priestore. Slovná zásoba obsahuje v priemere okolo 1 500 slov a dieťa je zvedavé, túži sa dozvedať aj ďalšie neznáme slová. Prítomné sú ešte gramatické chyby. Začínajú sa rozvíjať schopnosti potrebné na budúce čítanie a písanie. Potrebné je osvojiť si najprv základné zručnosti a až potom na nich stavať a učiť sa tie zložitejšie.

5 až 6-ročné dieťa by v tomto veku malo hovoriť plynule gramaticky správne. Ak u dieťaťa ešte pretrvávajú niektoré chyby vo výslovnosti, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Slovná zásoba obsahuje okolo 2 000 slov, neustále sa rozširuje o nové slová. Dieťa by už malo vedieť správne používať zámená a vedieť správne časovať slovesá. Dochádza k intelektualizácii reči, čiže reč sa podobá na reč dospelého. Dieťa v predškolskom veku by malo dobre rozumieť reči, chápať zadanie úloh, inštrukcie, pochopiť dej príbehu a tento dej prerozprávať. Dieťa by malo vedieť správne vyjadriť svoje myšlienky, pocity, popísať udalosť, viesť dialóg, kde bude dodržiavať pravidlá, napr. venovať pozornosť druhému, počúvať ho, počkať kým dopovie, primerane klásť a odpovedať na otázky.

Školská zrelosť a reč

Správnu výslovnosť by malo mať dieťa zvládnutú okolo piateho roku života. Do 5 rokov považujeme nesprávnu výslovnosť za fyziologickú - normálnu, prirodzenú. Prváci by už teda mali byť do školy pripravení aj po tejto stránke. Ak dieťa nemá v danom veku správnu výslovnosť, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc, pretože za zlou výslovnosťou môže byť množstvo faktorov, napr. porucha sluchu, neurologické ochorenie, porucha vývinu, znížené rozumové schopnosti či problémy s rečovými orgánmi.

Poruchy reči sú častým problémom, s ktorým prichádzajú deti na zápis do prvej triedy. Mnohokrát v správnej výslovnosti bránia najmä práve vypadané predné zuby, ale to ešte nie je dôvod na odklad. Hlavne v tom prípade ak dieťa pred vypadaním zubov malo už všetky hlásky vyvodené, vedelo ich správne vysloviť a používať.Ak však dieťa pred vypadaním zubov hlásky nesprávne vyslovovalo, nesprávne používalo alebo komolilo slová a jeho reč bola pre okolie nezrozumiteľná, je potrebné odklad zvážiť.

Správny vývin reči ovplyvňuje aj dostatočne rozvinuté sluchové vnímanie, fonologické uvedomovanie, ktoré patrí k základným predpokladom úspešného zvládnutia čítania. Dieťa by malo ovládať syntézu a analýzu slov, rozkladanie slov na hlásky a skladanie slov z hlások. Dieťa by malo vedieť určiť prvé písmeno, posledné písmeno v slove a nakoniec strednú hlásku v slove (okolo 6-7. roku).

U mnohých detí sa pri vstupe do školy ešte môže vyskytovať nesprávna výslovnosť. Dieťa nedokáže používať správne hlásky alebo jednotlivé slabiky, niektoré hlásky vynecháva alebo zamieňa, hovoríme o dyslálii. Okrem toho sa poruchy reči prejavujú aj šušlaním (sigmatizmus), račkovaním (rotacizmus) alebo dieťa nevie plynule rozprávať či mlčí v cudzom prostredí. Ak nemá dieťa dobre rozvinuté verbálne schopnosti, nemusí porozumieť učiteľovi, vedieť adekvátne formulovať odpovede. Rodičia by teda nemali podceňovať nesprávnu výslovnosť ich dieťaťa. Nesprávna výslovnosť sa môže odzrkadliť aj inde, napr. na nesprávnom písaní, kedy dieťa slovo napíše tak, ako ho aj vyslovuje. Pani učiteľka nadiktuje slovo ale dieťa si ho vo svojej "vnútornej reči" ako keby "prerozpráva", povie po svojom (teda nesprávne a veľmi často dané slovo skomolí). Následne toto nesprávne slovo aj napíše do zošita. Ťažkosti mu môže robiť aj čítanie nahlas pred triedou, kedy sa môže za svoje výkony hanbiť alebo pociťovať neistotu zo svojho výkonu. Častokrát pre poruchy reči deti zažívajú posmech zo strany spolužiakov, čo môže viesť k pocitom menejcennosti. Ťažšie nadväzujú sociálne vzťahy, menej komunikujú so spolužiakmi. Ich motivácia pre učenie je oveľa nižšia ako u iných rovesníkov, pretože častejšie pociťujú neúspech. Keďže majú nižšiu motiváciu v učení neprejavujú záujem o získavanie nových poznatkov a tým sa ochudobňuje ich slovná zásoba. Pri poruchách reči je veľmi dôležité zvážiť vhodnosť odkladu školskej dochádzky. Ak odborník odporučí rodičom odklad z dôvodu nedostatočnej úrovne vývinu reči ich dieťaťa, rodičia by mali poslúchnuť, ak sa chcú vyhnúť neúspechu ich dieťaťa v škole. Rodičia by mali svojmu dieťaťu poskytnúť čas, aby si reč správne osvojilo a nasledujúci rok bolo lepšie pripravené nastúpiť do školy.

Ako sa prejavuje dieťa, ktorého reč nie je zrelá na školskú dochádzku ?

• neprejavuje záujem o komunikáciu, dokonca sa jej môže vyhýbať,
• ťažkosti v oblasti porozumenia hovorenej reči - odrazí sa na nepochopení učiteľovho výkladu, jeho inštrukciám,
• prítomný je veľký rozdiel medzi pasívnou a aktívnou slovnou zásobou, slovná zásoba je oklieštená ,
• vety tvorí gramaticky nesprávne a myšlienky nedokáže vyjadriť zmysluplne a plynule,
• prítomná je chybná artikulácia jednotlivých hlások,
• neprejavuje záujem o čítanie príbehov ani ich nechce prerozprávať ,
• má problémy vypočuť si iného,
• problémy s rozlišovaním podobných zvukov,
• problémy vyčleniť jednotlivé slabiky v slove,
• ťažkosti v určení prvej/poslednej hlásky v slove,
• problémy naučiť sa básničky, riekanky a problémy s rytmizáciou.

Ako rozvíjať reč dieťaťa v domácom prostredí?

Rodičia do veľkej miery ovplyvňujú reč dieťaťa. Nevyhnutné je, aby dieťa vyrastalo v stimulujúcom rodinnom prostredí. Rodičia by mali :

• dávať dieťaťu správny rečový vzor,
• rozprávať sa s dieťaťom, zaujímať sa o jeho pocity,
• vytvárať situácie, ktoré stimulujú dieťa ku komunikácii,
• obmedzovať čas strávený pri televízii, počítačoch, telefónoch,
• zabezpečiť častý kontakt s rovesníkmi,
• čítať mu rozprávky, učiť ho rôzne riekanky,
• neustále sa s ním rozprávať!

Vypracovala: Mgr. Andrea Kľudajová, špeciálny pedagóg